ha há!

Ano,vsetko je raz prvy krat a preto mam aj prvy krat svoj vlastny blog,este neviem sice co s nim spravim,ale tesim sa z toho ako male dieta :) Nechcem pisat o sebe,myslim ze vobec nie je dolezite kto som,ako vyzeram,kde byvam,kam chodim na skolu...Ani to sem nebudem pisat :P Zalozila som si blog hlavne koli tomu aby som svoje sialene vylevy niekam napisala a nedrzala to len tak v sebe.Hanbila by som sa to hovorit niekomu od oci,tu to len anonymne napisem a mozem mat dobry pocit ze uz je to "zo mna vonku"...Zistila som ze ak v sebe vsetko drzim,ako som to doteraz robila,tak trpi nie len moja psychika,ale aj fyzicka stranka mojho ja.Ano priznavam sa,mam velky zlozvyk ktorym sa velmi nicim.Ak mam totiz nejaky problem,alebo sa zle citim,stres,nervozita,smutok,,neplacem ako niektore moje rovesnicky,ani si to nejdem hned napisat do chlpateho ruzoveho dennicka.Ale(hnusne povedane) zahryznem si do prstu.Hmm znie to sice cudne ale to by ste museli vidiet moje prsty(teda skor kozu okolo nechtov),ako vyzeraju,potom by ste pochopili.A som na tom zle,robim to uz velmi dlho,niekolko rokov a neviem sa toho zbavit.Je to vlastne isty sposob sebatyrania,sebaublizovania...Dost bolestive,nezriedka do krvi.Rodicia mi za to nadavaju,kozna by ma najradsej zabila a ostatnym sa to zda byt prinajmensom nechutne.A mne je luto najma toho ze mam pekne ruky,dlhe tenke prsty,nechty tiez dobre.Ale vsetko to skryvam. Fuha,akosi som uz aj opisala svoj jeden velky problem...Ale teraz uz musim utekat prec,stretnut sa s par ludmi a tvarit sa ze vsetko je v poriadku,ze mam vsetko pod kontrolou a nic ma netrapi ;)