Kedysi davno,ked som si este myslela ze menstruacia je choroba a ochlpenie je pozitivny prejav dospelosti,som mala pocit ze som vynimocna,cely svet sa toci okolo mna,ja ho raz zachranim pred morom,upirmi (alebo inymi vecami co zrovna ukazovali vo filmoch) alebo budem aspon nehorazne slavna,nieco dokazem,koli comu sa zapisem do pamati vsetkych obycajnyc radovych ludi a budu ma uznavat.Par slovami-spravim nieco nezabudnutelne.
Ked som povedala o mojich myslienkach mame,tak sa necudovala.Ale ked som sa jej spytala ci aj ona si to mysli o sebe,povedala "Jednoznacne nie.." Nechapala som.
Uz chapem (bohuzial).Moje nadeje vyhasli.Teraz sa chcem len pokusit prezit pekny,stastny zivot.Potichu a spokojne.Byt obycajnym radovym obcanom a uznavat ludi ktori nas zachrania ak bude morova epidemia,vynajdu vakcinu proti rakovine,budu chodit po Marse alebo prebehnu Juzny pol nahy.No ja to nebudem.Ja budem vtedy sediet doma v kresle a citat o tom v novinach.A potichu zavidiet.No hlavne potichu...
Komentáre
nuz Moj
radovi obcan
cokomilka
blogujem "aby som zo seba dostala von" co ma tazi..aby sa to nenakopilo a nestal sa zo mna napr. schyzofrenik..a tu mozem napisat naozaj cokolvek,pretoze nikto zo znamych o mojom blogu nevie..je to tak tajomne anonymne ;)