ha há!

Prave som sa vratila z vonku,bola som s kamaratkou na pive,porozpravat sa..alebo sa skor vyrozpravat,cely cas som skoro hovorila ja...o vsetkom,co sa mi stalo,ako to citim,vnimam,co si o tom myslim...A teraz sedim pri pocitaci,pocuvam Jara Nohavicu a zistujem ze moje problemy vlastne ani nie su problemy...Moj brat sa pred par hodinami predavkoval.Teraz lezi na pohotovsti...On vlastne nie je uplne moj brat,je z prveho manzelstva mojho otca,preto sme spolu ani nikdy nebyvali...Zostal byvat so svojou matkou,moj otec od nich odisiel asi pred 20 rokmi...A potom sa to zacalo,Peto vyskusal nejake tie lieky a uz si presiel vselicim...Teraz ma 33 a je z neho zijuca troska,boli este casy ked som s nim rozoberala veci,bola som jeho mala sestra...Teraz ho uz len nerada vidim,je mi z toho doplacu co sa z neho stalo.A teraz toto?!??!Myslela som si ze odvyka,chodi na metadon(synteticka droga)...ocividne mu to nestacilo a kombinoval to este s inymi svinstvami...Otec sa hned uistoval a pytal sa ma ci nieco neberiem aj ja,,,Jasne ze neberiem,vsetko su to svinstva!!Dobre,raz za cas mozno nejaka ta trava,ale to mu nemozem povedat,ved by ho to zlozilo...Uz si toho s Petom vytrpel dost,liecenia,opletacky so sudmi,jeho uteky z vysokej skoly... Co su MOJE problemy oproti tomuto???Preco ja riesim veci,ako napr. ci ma chce alebo ma len vyuziva???ano ja viem,kazdy mame tie svoje problemy,aj kebyze sa nam zije ako z bavlnky,tak vzdy musime nieco riesit...Ale ja tie moje mozno az prilis zvelicujem,ale ked mne sa zdaju byt tak strasne obrovske :(