ha há!

Stojim vonku na zastavke,zase raz,ako kazdy den v tyzdni...Je sedem hodin rano ale na to som si uz zvykla...Uz prichadza ten kratky autobus a aspon 30 ludi sa snazi postavit tak aby si uchytili tie najlepsie miesta,aj tak si uz nikto nesadne,neviem na co to robia...Ja sa len znudene prismatlem k dveram,este pustim par ludi co su celi nedockavi a vleziem dovnutra...Aspon ze som dostala na narodeniny tu miniaturnu cinsku mp3ku,ktora este,aj napriek mojim ocakavaniam,dobre funguje...Celou cestou,ktora sice trva len 10 minut,ale mne sa to zda ako cvela vecnost,nad niecim rozmyslam,len nie nad skolou...Ved na to budem mat dost casu,skor su to veci prijemne...Ano konecne sa dostavam na vzduch a mozem pokracovat na elektricku,zase raz ako kazde rano...Sadnem si a je mi jedno co si o mne budu mysliet vymalovane tety v kozuchoch,ak zabijas zvieratka a v ruke udrzis ruz tak si troska postoj!Ja mam pred sebou zase raz den plny stresu a nervozity,ale na druhej strane aj zabavy...A je to takto den co den,pat dni v tyzdni!!!Mozno len s tymi vynimkami ked to uz naozaj nezvladam,zavolam kamaratkam a spravim si pohodovy den bez skoly :)A vikendy su moja jedina zachrana,skoda ze trvaju tak kratko...Ja vlastne zijem len pre vikendy ked mozem konecne vypnut a robit si co chcem,mozem behat po koncertoch,spat do kedy chcem a nemusim sa stresovat z toho co ma zase v skole caka...Ale teraz nie,teraz uz zastava elektricka na mojej zastavke a ja sa zase raz musim postavit,vystupit a vykrocit v ustrety novemu dnu...Zase raz takemu istemu...