A budem ležať
Sama, nahá v lete, v zime, v tráve, v snehu
S očami sklopenými
Usmievať sa na život
Na večnosť a na slnko, na stromy a na domy, na okoloidúcich ľudí
Na ich nechápavé pohľady za čiernymi koženými kufríkami
Mercedesmi na lízing
A inými vymoženosťami moderného sveta
Ktoré nám snáď sám Boh nadelil
Veď nech sa zadrhneme
Lakomí a sebeckí, krásni a chudí
V zdraví i chorobe, v láske i chudobe
No v tej chudobe, o tom ešte popremýšľam
Snáď len malý domček s predzáhradkou
Na kraji mesta
Pri smogu a špine ešte blízko
Keď sme si na to tak dlho zvykali?
A trocha hudby, trocha tanca
V sobotu do Tesca
V nedeľu do kostola, pomodliť sa za vlastné šťastie..
..troška..len tak nesebecky!! Ako je to zvykom...
A už zase šťastne posadiť sa pred bedňu
A povzdychnúť si aký je ten život krátky
A aký je Mečiar hrdina
A ako jogurty zdraželi
A sliepky pomreli.. prečo?
A potom snáď raz
Bezbolestne, bezútrpne, s trochou sĺz a trochou žiaľu.. len tak z tradície..
Posledné zbohom, vidíme sa čoskoro!!
Popol si a na popol sa obrátiš
V malej urničke
S menom a neoriginálnym ukončením toho krásneho života
„Odpočívaj v pokoji“
Čo iné mi zostáva?
Pýtam sa... už neskoro
Plakať nad rozliatym mliekom... už neskoro!!
Nikto nepočuje, nikto nevidí
Len tých pár sviečok, s trochou štastia dvakrát do roka
..ak si mal dobrú rodinu..a poslednú vôľu..
Spoločnosť jediná
A na čo?
Len tak z tradície..Keď už život aj pre ňu bol..
Len tak z tradície..
Tu ležím v tráve, v snehu, v zime v lete..
S vínom a šťastím
Že tradície sú tak pekné
Pre život tak dôležité
A tak usmejte sa na svoj krásny svet, na svoj kufrík, mercedes.. Možno..
Komentáre