ha há!

denník!
Nečuduj sa, prečo takto začínam.. Včera sa mi totiž prihodilo niečo sväté, nebeské, či nebodaj božie? Nenachádzam slov..
Začnem takto - bola som na pohrebe.. Áno, určite sa pýtaš, čo len môže byť na tomto povznášajúce, veď ide predsa o rozlúčku s človekom, posledné "Zbohom" niekomu blížnemu, milovanému.. Ide o obrad, ktorý má byť o jeho živote, o ňom a jeho blízkych.. Respektíve, mal by byť..
Lenže toto bol kresťanský katolícky obrad. A tým pádom sa všetko mení. Velectená cirkev katolícka a jej príslušníci akýmsi, či už úmyselným alebo neúmyselným spôsobom, spravili z tejto chvíle, vyspevovanie Boha a Ježiša Krista do nebies.. Síce, oni si nikdy nepotrpeli na individualite a jedinečnosti človeka ako takého. Predsa bol stvorený na obraz boží, tak prečo nevenovať 45 minút obradu len jemu? Pardón, Jemu? Oprava: 20 minút dedinské babičky, ktorých hlas už dávno nie je to, čo býval, spievali piesne o tom, ako milujú Boha, ďalších 20 minút pán farár v Milkovo fialovom hábite rozprával o tom, ako by sme všetci mali milovať Boha, a medzi týmto hlavným programom bola aj 5 minútová kultúrna vložka o človeku, ktorý nejakým omylom zomrel. Veď ako som sa dozvedela, to nie je prirodzené aby ľudia zomierali, to je dôsledkom hriechu!
Takže ľudia, nehrešte! Môžme žiť navždy!
Počas obradu si samozrejme na svoje prišli aj ľudia, ktorí o mŕtvom v živote nepočuli, ale boli hladní. Pán farár im dal totižto kexík, každému, kto chcel a rovno do úst (prepáčte mi, nie som až taká hlúpa, ale nevedela som si to odpustiť). A aby ani pán farár neobišiel na prázdno, ulial si trošku z vínka.
Tak a nakoniec, keď už všetci mali, čo potrebovali, mohli sme podarovať nejaké tie peniažky na opravu kostola. Pochopiteľne, nemali sme zaručené, či pôjdu tam, kam mali. No ale ako by sme mohli neveriť dietkom Božím?
A tak som sa pomalým krokom, kedže v kostole (asi kôli úcte k Bohu) všetci kráčajú akosi pomaly, pobrala k východu kde ma ožiarilo slnečné svetlo. Cítila som sa ako v nebi ;)

Tak asi toľko k môjmu včerajšiemu zážitku, je mi ľúto, som uťahaná z práce, tak už ti nič nenapíšem.

A rada by som sa dodatočne ospravedlnila ľuďom, ktorých sa môj článoček nedajbože (On je naozaj všade) dotkol. Nemala som to v úmysle, ale veď to poznáte - demokracia, sloboda prejavu a podobné vecičky.."