Byt platonicky zalubena je krasny pocit.Je to take povznasajuce,take mala svetielko,ktore bude vzdy svietit a pripominat mi ze je tu stale nieco,pre co sa oplati zit.Je to zvlastne,aleb
Doteraz som si vzdy myslela ze ak sa mi niekto paci,fyzicky aj psychicky tak ho musim mat,ulovit ho a ak sa mi to nepodari tak budem sklamana.Ale zistila som ze je aj ina cesta..Taka kludna,ktora vedie len okolo tej osoby a nikdy sa jej nedotkne.Staci mi pozriet sa mu do oci a odvratit ich ked mi pohlad opatuje.Staci mi pozdravit sa s nim a ist dalej.Staci mi porozpravat sa s nim.Staci mi len snivat o tom ake by to mohlo byt.Mozno trochu dufat ze by raz mohlo byt nieco viac.Ale ak nie,nevadi,vzdy si budem pamatat tu nervozitu v jeho pritomnosti,to poskocenie srdca ked sa mi zadiva do oci.
Nechcem sa uz sklamat,mozno ze ak by som ho raz mala,ak by bol len moj,zistila by som,ze to nie je to,o com som snivala a predstavovala som si to.Ze je to niekto uplne iny.Preto je asi lepsie len stat kusok obdalec a snivat.
Komentáre
kacicka, áno, na platonickej láske je najkrajšie...
No vždy je aj nádej, že platonická láska prerastie v lásku skutočnú. Veľa šťastia. :)
je dobré mať niekoho rád
Niet nič krajšie
už vo mne navždy zostalo.